Devi Kavach Meaning: Durga Saptashati Protection Prayer with English Pronunciation

Some prayers in Sanatan Dharma are written in the form of a Kavach, which means a spiritual shield or protective prayer.

Devi Kavach
is one such sacred hymn from the Durga Saptashati, and many devotees search for the meaning of Devi Kavach to understand its deeper spiritual message.

One of the most revered prayers of this kind is the Devi Kavach, which appears in the Durga Saptashati.

Devotees traditionally recite it before reading the main scripture. The hymn invokes different forms of Maa Durga and symbolically asks the Divine Mother to protect every part of life.

Many beginners feel drawn to this prayer but hesitate because Sanskrit appears difficult.

This page is created to make chanting simple and accessible. The complete Devi Kavach is presented first for continuous reading, followed by a line-by-line section with English pronunciation and Hindi meaning.

 So that devotees can understand and chant with clarity.

Then add a short explanation like this:

Devi Kavach is a sacred protective hymn found in the Durga Saptashati, also known as the Devi Mahatmyam.

The word Kavach means armor or protective shield. In this prayer, different forms of Maa Durga are invoked to guard every part of the body and every direction of life.

Traditionally, devotees chant the Devi Kavach before reading the Durga Saptashati.

The hymn prepares the mind for worship and symbolically places the devotee under the protection of the Divine Mother.

Devi-Kavach

Full Devi Kavach for Continuous Reading

ॐ नमश्‍चण्डिकायै॥

मार्कण्डेय उवाच

यद्‌गुह्यं परमं लोके सर्वरक्षाकरं नृणाम् ।
यन्न कस्यचिदाख्यातं तन्मे ब्रूहि पितामह ॥ १ ॥

ब्रह्मोवाच

अस्ति गुह्यतमं विप्र सर्वभूतोपकारकम् ।
देव्यास्तु कवचं पुण्यं तच्छृणुश्व महामुने ॥ २ ॥

प्रथमं शैलपुत्रीति द्वितीयं ब्रह्मचारिणी ।
तृतीयं चन्द्रघण्टेति कूष्माण्डेति चतुर्थकम् ॥ ३ ॥

पञ्चमं स्कन्दमातेति षष्ठं कात्यायनीति च ।
सप्तमं कालरात्रिश्च महागौरीति चाष्टमम् ॥ ४ ॥

नवमं सिद्धिदात्री च नवदुर्गाः प्रकीर्तिताः ।
उक्तान्येतानि नामानि ब्रह्मणैव महात्मना ॥ ५ ॥

अग्निना दह्यमानस्तु शत्रुमध्ये गतो रणे ।
विषमे दुर्गमे चैव भयार्ताः शरणं गताः ॥ ६ ॥

न तेषां जायते किञ्चित् अशुभं रणसङ्कटे ।
नापदं तस्य पश्यामि शोकदुःखभयं न हि ॥ ७ ॥

यैस्तु भक्त्या स्मृता नूनं तेषां सिद्धि: प्रजायते ।
प्रेतसंस्था तु चामुण्डा वाराही महिषासना ॥ ८ ॥

ऐन्द्री गजसमारुढ़ा वैष्णवी गरुडासना ।
माहेश्‍वरी वृषारुढ़ा कौमारी शिखिवाहना ॥ ९ ॥

ब्राह्मी हंससमारुढ़ा सर्वाभरणभूषिता ।
नानाभरणशोभाढ्या नानारत्नोपशोभिताः ॥ १०॥

दृश्यन्ते रथमारुढ़ा देव्यः क्रोधसमाकुलाः ।
शङ्खं चक्रं गदां शक्तिं हलं च मुसलायुधम् ॥ ११ ॥

खेटकं तोमरं चैव परशुं पाशमेव च ।
कुन्तायुधं त्रिशूलं च शार्ङ्गमायुधमुत्तमम् ॥ १२॥

दैत्यानां देहनाशाय भक्तानामभयाय च ।
धारयन्त्यायुधानीत्थं देवानां च हिताय वै ॥ १३ ॥

महाबले महोत्साहे महाभयविनाशिनि ।
त्राहि मां देवि दुष्प्रेक्ष्ये शत्रूणां भयवर्धिनि ॥ १४ ॥

प्राच्यां रक्षतु मामैन्द्री आग्नेय्यामग्निदेवता ।
दक्षिणेऽवतु वाराही नैर्ऋत्यां खड्गधारिणी ॥ १५ ॥

प्रतीच्यां वारुणी रक्षेत् वायव्यां मृगवाहिनी ।
उदीच्यां रक्ष कौबेरी ईशान्यां शूलधारिणी ॥ १६ ॥

ऊर्ध्वं ब्रह्माणि मे रक्षेत् अधस्ताद् वैष्णवी तथा ।
एवं दश दिशो रक्षेत् चामुण्डा शववाहना ॥ १७ ॥

जया मे चाग्रतः स्तातु विजया स्तातु पृष्ठतः ।
अजिता वामपार्श्वे तु दक्षिणे चापराजिता ॥ १८ ॥

शिखां मेऽद्योतिनी रक्षेत् उमा मूर्ध्नि व्यवस्थिता ।
मालाधरी ललाटे च भ्रुवौ रक्षेद्-यशस्विनी ॥ १९ ॥

त्रिनेत्रा च भ्रुवोर्मध्ये यमघण्टा च नासिके ।
शङ्खिनी चक्षुषोर्मध्ये श्रोत्रयोर्द्वारवासिनी ॥ २० ॥

कपोलौ कालिका रक्षेत्कर्णमूले तु शांकरी ।
नासिकायां सुगन्धा च उत्तरोष्ठे च चर्चिका ॥ २१ ॥

अधरे चामृतकला जिह्वायां च सरस्वती ।
दन्तान् रक्षतु कौमारी कण्ठ मध्येतु चण्डिका ॥ २२ ॥

घण्टिकां चित्रघण्टा च महामाया च तालुके ।
कामाक्षी चिबुकं रक्षेत् वाचं मे सर्वमङ्गला ॥ २३ ॥

ग्रीवायां भद्रकाली च पृष्ठवंशे धनुर्धरी ।
नीलग्रीवा बहिःकण्ठे नलिकां नलकूबरी ॥ २४ ॥

खड्ग्धारिन्यु भौ स्कन्धो बाहू मे वज्रधारिणी ।
हस्तयोर्दण्डिनी रक्षेत् अम्बिका चाङ्गुलीस्त्था ॥ २५ ॥

नखाञ्छूलेश्‍वरी रक्षेत्कुक्षौ रक्षेन्नलेश्वरी ।
स्तनौ रक्षेन्महालक्ष्मीर्मनः शोकविनाशिनी ॥ २६ ॥

हृदयं ललिता देवी उदरं शूलधारिणी ।
नाभौ च कामिनी रक्षेत् गुह्यं गुह्येश्‍वरी तथा ॥ २७ ॥

कट्यां भगवती रक्षेज्जानुनी विन्ध्यवासिनी ।
भूतनाथा च मेद्रं मे ऊरू महिषवाहिनी ॥ २८ ॥

जङ्घे महाबला प्रोक्ता सर्वकामप्रदायिनी ।
गुल्फयोर्नारसिंही च पादौ चामिततैजसी ॥ २९ ॥

पादाङ्गुलीः श्रीर्मे रक्षेत् पादाधस्तलवासिनी ।
नखान् दंष्ट्राकराली च केशांश्चैवोर्ध्वकेशिनी ॥ ३० ॥

रोमकूपेषु कौबेरी त्वचं वागीश्वरी तथा ।
रक्तमज्जावसामांसानि अस्थिमेदांसि पार्वती ॥ ३१ ॥

अन्त्राणि कालरात्रिश्च पित्तं च मुकुटेश्वरी ।
पद्मावती पद्मकोशे कफे चूड़ामणिस्तथा ॥ ३२ ॥

ज्वालामुखी नखज्वाला अभेद्या सर्वसन्धिषु ।
शुक्रं ब्रह्माणि मे रक्षेत् छाया छत्रेश्वरी तथा ॥ ३३ ॥

अहंकारं मनो बुद्धिं रक्ष मे धर्मचारिणी ।
प्राणापानौ तथा व्यानं समानोदानमेव च ॥ ३४ ॥

यशः कीर्तिं च लक्ष्मीञ्च सदा रक्षतु वैष्णवी ।
गोत्रमिन्द्राणि मे रक्षेत् पशून् मे रक्ष चण्डिके ॥ ३५ ॥

पुत्रान् रक्षेन्महालक्ष्मीर्भार्यां रक्षतु भैरवी ।
मार्गं क्षेमकरी रक्षेद्विजया सर्वतः स्थिता ॥ ३६ ॥

रक्षाहीनं तु यत्स्थानं वर्जितं कवचेन तु ।
तत्सर्वं रक्ष मे देवि जयन्ती पापनाशिनी ॥ ३७ ॥

पदमेकं न गच्छेत्तु यदीच्छेच्छुभमात्मनः ।
कवचेनावृतो नित्यं यत्र यत्राधिगच्छति ॥ ३८ ॥

तत्र तत्रार्थलाभश्च विजयः सार्वकामिकः ।
यं यं कामयते कामं तं तं प्राप्नोति निश्चितम् ॥ ३९ ॥

परमैश्वर्यमतुलं प्राप्स्यते भूतले पुमान् ।
निर्भयो जायते मर्त्यः संग्रामेष्वपराजितः ॥ ४० ॥

त्रैलोक्ये तु भवेत्पूज्यः कवचेनावृतः पुमान् ।
इदं तु देव्याः कवचं देवानामपि दुर्लभम् ॥ ४१ ॥

यः पठेत्प्रयतो नित्यं त्रिसन्ध्यं श्रद्धयान्वितः ।
दैवी कला भवेत्तस्य त्रैलोक्येऽपराजितः ॥ ४२ ॥

जीवेद्वर्षशतं साग्रमपमृत्युविवर्जितः ।
नश्यन्ति व्याधयः सर्वे लूताविस्फोटकादयः ॥ ४३ ॥

स्थावरं जङ्गमं वापि कृत्रिमं चापि यद्विषम् ।
आभिचाराणि सर्वाणि मन्त्रयन्त्राणि भूतले ॥ ४४ ॥

भूचराः खेचराश्चैव जलजाश्चोपदेशिकाः ।
सहजाः कुलजा मालाः शाकिनी डाकिनी तथा ॥ ४५ ॥

अन्तरिक्षचरा घोरा डाकिन्यश्च महाबलाः ।
ग्रहभूतपिशाचाश्च यक्षगन्धर्वराक्षसाः ॥ ४६ ॥

ब्रह्मराक्षसवेतालाः कूष्माण्डा भैरवादयः ।
नश्यन्ति दर्शनात्तस्य कवचे हृदि संस्थिते ॥ ४७ ॥

मानोन्नतिर्भवेद्राज्ञस्तेजोवृद्धिकरं परम् ।
यशसा वर्धते सोऽपि कीर्तिमण्डितभूतले ॥ ४८ ॥

जपेत्सप्तशतीं चण्डीं कृत्वा तु कवचं पुरा ।
यावद्भूमण्डलं धत्ते सशैलवनकाननम् ॥ ४९ ॥

तावत्तिष्ठति मेदिन्यां संततिः पुत्रपौत्रिकी ।
देहान्ते परमं स्थानं यत्सुरैरपि दुर्लभम् ॥ ५० ॥

प्राप्नोति पुरुषो नित्यं महामाया प्रसादतः ॥

Devi-Kavach-Durga-Saptashati

Devi Kavach Line-by-Line Meaning (English Pronunciation & Hindi Meaning)

Verse 1
यद्गुह्यं परमं लोके सर्वरक्षाकरं नृणाम् ।
यन्न कस्यचिदाख्यातं तन्मे ब्रूहि पितामह ॥ १ ॥
Yad guhyam paramam loke sarva rakshakaram nrinam
Yanna kasyachid akhyatam tanme bruhi pitamah

हे पितामह, कृपया मुझे उस परम गुप्त ज्ञान के बारे में बताइए जो संसार में सभी मनुष्यों को रक्षा प्रदान करने वाला है।

Verse 2
अस्ति गुह्यतमं विप्र सर्वभूतोपकारकम् ।
देव्यास्तु कवचं पुण्यं तच्छृणुश्व महामुने ॥ २ ॥
Asti guhyatamam vipra sarva bhutopakarakam
Devyastu kavacham punyam tacchrnushva mahamune

ब्रह्मा कहते हैं — यह देवी का पवित्र कवच है जो सभी प्राणियों के कल्याण के लिए है। इसे ध्यान से सुनो।

Verse 3
प्रथमं शैलपुत्रीति द्वितीयं ब्रह्मचारिणी ।
तृतीयं चन्द्रघण्टेति कूष्माण्डेति चतुर्थकम् ॥ ३ ॥
Prathamam Shailaputri cha dviteeyam Brahmacharini
Triteeyam Chandraghanteti Kushmandeti chaturthakam

देवी के पहले चार रूप हैं — शैलपुत्री, ब्रह्मचारिणी, चन्द्रघण्टा और कूष्माण्डा।

Verse 4
पञ्चमं स्कन्दमातेति षष्ठं कात्यायनीति च ।
सप्तमं कालरात्रिश्च महागौरीति चाष्टमम् ॥ ४ ॥
Panchamam Skandamateti shashtham Katyayaniti cha
Saptamam Kalaratrishcha Mahagauriti chashtamam

देवी के अगले चार रूप हैं — स्कन्दमाता, कात्यायनी, कालरात्रि और महागौरी।

Verse 5

नवमं सिद्धिदात्री च नवदुर्गाः प्रकीर्तिताः ।
उक्तान्येतानि नामानि ब्रह्मणैव महात्मना ॥ ५ ॥
Navamam Siddhidatri cha Navadurga prakeertitah
Uktanyetani namani brahmanaiva mahatmana

देवी का नौवाँ रूप सिद्धिदात्री है। इन नौ रूपों को मिलकर नवदुर्गा कहा जाता है।

Verse 6
अग्निना दह्यमानस्तु शत्रुमध्ये गतो रणे ।
विषमे दुर्गमे चैव भयार्ताः शरणं गताः ॥ ६ ॥
Agnina dahyamanastu shatru madhye gato rane
Vishame durgame chaiva bhayarta sharanam gatah

जो लोग संकट, युद्ध या भय के समय देवी की शरण लेते हैं, उनकी देवी रक्षा करती हैं।

Verse 7
न तेषां जायते किञ्चित् अशुभं रणसङ्कटे ।
नापदं तस्य पश्यामि शोकदुःखभयं न हि ॥ ७ ॥
Na tesham jayate kinchit ashubham ranasankate
Napadam tasya pashyami shoka dukha bhayam nahi

देवी का स्मरण करने वालों को संकट में कोई अशुभ परिणाम नहीं होता और वे दुःख व भय से सुरक्षित रहते हैं।

Verse 8
यैस्तु भक्त्या स्मृता नूनं तेषां सिद्धि: प्रजायते ।
प्रेतसंस्था तु चामुण्डा वाराही महिषासना ॥ ८ ॥
Yaistu bhaktya smrita nunam tesham siddhi prajayate
Pretasanstha tu Chamunda Varahi Mahishasana

भक्ति से देवी का स्मरण करने वालों को सिद्धि प्राप्त होती है। देवी चामुण्डा और वाराही जैसे रूपों में भक्तों की रक्षा करती हैं।

Verse 9
ऐन्द्री गजसमारुढ़ा वैष्णवी गरुडासना ।
माहेश्वरी वृषारुढ़ा कौमारी शिखिवाहना ॥ ९ ॥
Aindri gaja samarudha Vaishnavi Garudasana
Maheshwari Vrisharudha Kaumari Shikhivahana

देवी के विभिन्न रूप अलग-अलग वाहनों पर विराजमान होते हैं और ये सभी रूप मिलकर भक्तों की रक्षा करते हैं।

Verse 10
ब्राह्मी हंससमारुढ़ा सर्वाभरणभूषिता ।
नानाभरणशोभाढ्या नानारत्नोपशोभिताः ॥ १० ॥
Brahmi hansa samarudha sarvabharana bhushita
Nanabharana shobhadya nanaratnopashobhita

देवी ब्राह्मी हंस पर विराजमान हैं और अनेक आभूषणों से सुशोभित हैं।

Verse 11
दृश्यन्ते रथमारुढ़ा देव्यः क्रोधसमाकुलाः ।
शङ्खं चक्रं गदां शक्तिं हलं च मुसलायुधम् ॥ ११ ॥
Drishyante rathamarudha devyah krodha samakula
Shankham chakram gadaam shaktim halam cha musalayudham

देवी विभिन्न आयुध धारण कर दैत्यों का नाश करने के लिए प्रकट होती हैं।

Verse 12
खेटकं तोमरं चैव परशुं पाशमेव च ।
कुन्तायुधं त्रिशूलं च शार्ङ्गमायुधमुत्तमम् ॥ १२ ॥
Khetakam tomaram chaiva parashum pashameva cha
Kuntayudham trishulam cha sharngamayudham uttamam

देवी अनेक दिव्य अस्त्र-शस्त्र धारण करती हैं जो दुष्ट शक्तियों का नाश करने वाले हैं।

Verse 13
दैत्यानां देहनाशाय भक्तानामभयाय च ।
धारयन्त्यायुधानीत्थं देवानां च हिताय वै ॥ १३ ॥
Daityanam deha nashaya bhaktanam abhayaya cha
Dharayantyayudhani ittham devanam cha hitaya vai

देवी के आयुध दैत्यों के विनाश और भक्तों की रक्षा के लिए हैं।

Verse 14
महाबले महोत्साहे महाभयविनाशिनि ।
त्राहि मां देवि दुष्प्रेक्ष्ये शत्रूणां भयवर्धिनि ॥ १४ ॥
Mahabale mahotsaahe mahabhaya vinashini
Traahi maam devi dushprekshye shatrunaam bhayavardhini

हे महाशक्ति, आप भय का नाश करने वाली हैं। कृपया मेरी रक्षा करें।

Verse 15
प्राच्यां रक्षतु मामैन्द्री आग्नेय्यामग्निदेवता ।
दक्षिणेऽवतु वाराही नैर्ऋत्यां खड्गधारिणी ॥ १५ ॥
Prachyam rakshatu maam Aindri Agneyyam Agnidevata
Dakshine avatu Varahi Nairrityam Khadgadharini

पूर्व दिशा में ऐन्द्री और दक्षिण दिशा में वाराही देवी मेरी रक्षा करें।

Verse 16
प्रतीच्यां वारुणी रक्षेत् वायव्यां मृगवाहिनी ।
उदीच्यां रक्ष कौबेरी ईशान्यां शूलधारिणी ॥ १६ ॥
Pratichyam Varuni rakshet Vayavyam Mrigavahini
Udichyām Raksha Kauberi Ishaanyām Shuladharini

पश्चिम दिशा में वारुणी, उत्तर-पश्चिम में मृगवाहिनी और उत्तर दिशा में कौबेरी रक्षा करें।

Verse 17
ऊर्ध्वं ब्रह्माणि मे रक्षेत् अधस्ताद् वैष्णवी तथा ।
एवं दश दिशो रक्षेत् चामुण्डा शववाहना ॥ १७ ॥
Urdhvam Brahmani me rakshet adhastad Vaishnavi tatha
Evam dasha disho rakshet Chamunda shavavahana

ऊपर ब्रह्माणी और नीचे वैष्णवी मेरी रक्षा करें तथा चामुण्डा सभी दिशाओं में रक्षा करें।

Devi-Kavach-explanation

Cont. 18-34 verse

Verse 18
जया मे चाग्रतः स्तातु विजया स्तातु पृष्ठतः ।
अजिता वामपार्श्वे तु दक्षिणे चापराजिता ॥ १८ ॥
Jaya me cha agratah sthaatu Vijaya sthaatu prishthatah
Ajita vama parshve tu Dakshine cha Aparajita

आगे जया, पीछे विजया और दोनों ओर अजिता और अपराजिता मेरी रक्षा करें।

Verse 19
शिखां मेऽद्योतिनी रक्षेत् उमा मूर्ध्नि व्यवस्थिता ।
मालाधरी ललाटे च भ्रुवौ रक्षेद्यशस्विनी ॥ १९ ॥
Shikham me Dyotini rakshet Uma moordhni vyavasthita
Maladhari lalate cha bhruvau rakshed yashasvini

देवी मेरे सिर, ललाट और भौहों की रक्षा करें।

Verse 20
त्रिनेत्रा च भ्रुवोर्मध्ये यमघण्टा च नासिके ।
शङ्खिनी चक्षुषोर्मध्ये श्रोत्रयोर्द्वारवासिनी ॥ २० ॥
Trinetra cha bhruvormadhye Yamaghanta cha nasike
Shankhini chakshushor madhye Shrotrayor Dwaravasini

देवी मेरी आँखों, नाक और कानों की रक्षा करें।

Verse 21
कपोलौ कालिका रक्षेत्कर्णमूले तु शांकरी ।
नासिकायां सुगन्धा च उत्तरोष्ठे च चर्चिका ॥ २१ ॥
Kapolau Kalika rakshet Karnamule tu Shankari
Nasikayam Sugandha cha Uttaroṣṭhe cha Charchika

देवी कालिका मेरे गालों की रक्षा करें, शांकरी कानों के पास रक्षा करें। सुगन्धा देवी नाक की रक्षा करें और चर्चिका देवी ऊपरी होंठ की रक्षा करें।

Verse 22
अधरे चामृतकला जिह्वायां च सरस्वती ।
दन्तान् रक्षतु कौमारी कण्ठ मध्येतु चण्डिका ॥ २२ ॥
Adhare Chamritakala Jihvayam cha Saraswati
Dantan rakshetu Kaumari Kantha madhye tu Chandika

अमृतकला देवी नीचे के होंठ की रक्षा करें, सरस्वती देवी जिह्वा की रक्षा करें। कौमारी देवी दाँतों की रक्षा करें और चण्डिका देवी कण्ठ की रक्षा करें।

Verse 23
घण्टिकां चित्रघण्टा च महामाया च तालुके ।
कामाक्षी चिबुकं रक्षेत् वाचं मे सर्वमङ्गला ॥ २३ ॥
Ghantikam Chitraghaṇṭa cha Mahamaya cha Taluke
Kamakshi Chibukam rakshet Vacham me Sarvamangala

चित्रघण्टा देवी कंठ की रक्षा करें, महामाया तालु की रक्षा करें। कामाक्षी ठोड़ी की रक्षा करें और सर्वमंगला मेरी वाणी की रक्षा करें।

Verse 24
ग्रीवायां भद्रकाली च पृष्ठवंशे धनुर्धरी ।
नीलग्रीवा बहिःकण्ठे नलिकां नलकूबरी ॥ २४ ॥
Greevayam Bhadrakali cha Prishthavamse Dhanurdhari
Neelagriva bahih kanthe Nalikam Nalakubari

भद्रकाली गर्दन की रक्षा करें, धनुर्धारी देवी पीठ की रक्षा करें। नीलग्रीवा बाहरी कंठ की रक्षा करें और नलकूबरी नाड़ियों की रक्षा करें।

Verse 25
खड्ग्धारिन्यु भौ स्कन्धो बाहू मे वज्रधारिणी ।
हस्तयोर्दण्डिनी रक्षेत् अम्बिका चाङ्गुलीस्त्था ॥ २५ ॥
Khadgadharinyubhau Skandho Bahu me Vajradharini
Hastayor Dandini rakshet Ambika changulistha

खड्गधारिणी देवी दोनों कंधों की रक्षा करें। वज्रधारिणी बाहुओं की रक्षा करें। दण्डिनी हाथों की रक्षा करें और अम्बिका उँगलियों की रक्षा करें।

Verse 26
नखाञ्छूलेश्वरी रक्षेत्कुक्षौ रक्षेन्नलेश्वरी ।
स्तनौ रक्षेन्महालक्ष्मीर्मनः शोकविनाशिनी ॥ २६ ॥
Nakhanch Shuleshwari rakshet Kukshau rakshet Naleshwari
Stanau rakshet Mahalakshmi Manah Shoka Vinashini

शूलेश्वरी नाखूनों की रक्षा करें, नलेश्वरी पेट की रक्षा करें। महालक्ष्मी स्तनों की रक्षा करें और मन से दुःख दूर करें।

Verse 27
हृदयं ललिता देवी उदरं शूलधारिणी ।
नाभौ च कामिनी रक्षेत् गुह्यं गुह्येश्वरी तथा ॥ २७ ॥
Hridayam Lalita Devi Udaram Shuladharini
Nabhau cha Kamini rakshet Guhyam Guhyeshwari tatha

ललिता देवी हृदय की रक्षा करें, शूलधारिणी उदर की रक्षा करें। कामिनी नाभि की रक्षा करें और गुह्येश्वरी गुप्त अंगों की रक्षा करें।

Verse 28
कट्यां भगवती रक्षेज्जानुनी विन्ध्यवासिनी ।
भूतनाथा च मेद्रं मे ऊरू महिषवाहिनी ॥ २८ ॥
Katyam Bhagavati rakshet Januni Vindhyavasini
Bhutanatha cha medram me Uru Mahishavahini

भगवती कमर की रक्षा करें, विन्ध्यवासिनी घुटनों की रक्षा करें। भूतनाथा गुप्त स्थान की रक्षा करें और महिषवाहिनी जाँघों की रक्षा करें।

Verse 29
जङ्घे महाबला प्रोक्ता सर्वकामप्रदायिनी ।
गुल्फयोर्नारसिंही च पादौ चामिततेजसी ॥ २९ ॥
Janghe Mahabala prokta Sarvakam pradaini
Gulphayor Narasimhi cha Padau chamita tejasī

महाबला देवी पिंडलियों की रक्षा करें। नारसिंही टखनों की रक्षा करें और अमिततेजसी पैरों की रक्षा करें।

Verse 30
पादाङ्गुलीः श्रीर्मे रक्षेत्पादाधस्तलवासिनी ।
नखान् दंष्ट्राकराली च केशांश्चैवोर्ध्वकेशिनी ॥ ३० ॥
Padanguliḥ Shrir me rakshet Padadhastala vasini
Nakhan Damshtra karali cha Keshans chaiva Urdhvakeshini

श्री देवी पैरों की उँगलियों की रक्षा करें। दंष्ट्राकराली नाखूनों की रक्षा करें और ऊर्ध्वकेशिनी बालों की रक्षा करें।

Verse 31
रोमकूपेषु कौबेरी त्वचं वागीश्वरी तथा ।
रक्तमज्जावसामांसानि अस्थिमेदांसि पार्वती ॥ ३१ ॥
Romakupeshu Kauberi Tvacham Vageshwari tatha
Rakta majja vasa mamsani Asthi medamsi Parvati

कौबेरी रोमकूपों की रक्षा करें। वागीश्वरी त्वचा की रक्षा करें। पार्वती रक्त, मांस, अस्थि और मज्जा की रक्षा करें।

Verse 32
अन्त्राणि कालरात्रिश्च पित्तं च मुकुटेश्वरी ।
पद्मावती पद्मकोशे कफे चूड़ामणिस्तथा ॥ ३२ ॥
Antrani Kalaratrish cha Pittam cha Mukuteshwari
Padmavati Padmakoshe Kaphe Chudamanis tatha

कालरात्रि आँतों की रक्षा करें। मुकुटेश्वरी पित्त की रक्षा करें। पद्मावती हृदय की रक्षा करें और चूड़ामणि कफ की रक्षा करें।

Verse 33
ज्वालामुखी नखज्वाला अभेद्या सर्वसन्धिषु ।
शुक्रं ब्रह्माणि मे रक्षेत् छाया छत्रेश्वरी तथा ॥ ३३ ॥
Jvalamukhi Nakhajvala Abhedya Sarvasandhishu
Shukram Brahmani me rakshet Chhaya Chhatreshwari tatha

ज्वालामुखी नाखूनों की ज्वाला रूप में रक्षा करें। ब्रह्माणी शुक्र की रक्षा करें और छत्रेश्वरी छाया की रक्षा करें।

Verse 34
अहंकारं मनो बुद्धिं रक्ष मे धर्मचारिणी ।
प्राणापानौ तथा व्यानं समानोदानमेव च ॥ ३४ ॥
Ahankaram Mano Buddhim Rakshe me Dharmacharini
Pranapanau tatha Vyanam Samana Udanameva cha

धर्मचारिणी देवी मेरे अहंकार, मन और बुद्धि की रक्षा करें तथा प्राणों की भी रक्षा करें।

Devi-Kavacham

Cont. 35-50 verse

Verse 35
यशः कीर्तिं च लक्ष्मीञ्च सदा रक्षतु वैष्णवी ।
गोत्रमिन्द्राणि मे रक्षेत् पशून् मे रक्ष चण्डिके ॥ ३५ ॥
Yashah Kirtim cha Lakshmim cha Sada rakshetu Vaishnavi
Gotram Indrani me rakshet Pashun me rakshe Chandike

वैष्णवी मेरी यश और लक्ष्मी की रक्षा करें। इन्द्राणी मेरे कुल की रक्षा करें और चण्डिका मेरे पशुओं की रक्षा करें।

Verse 36
पुत्रान् रक्षेन्महालक्ष्मीर्भार्यां रक्षतु भैरवी ।
मार्गं क्षेमकरी रक्षेद्विजया सर्वतः स्थिता ॥ ३६ ॥
Putran rakshet Mahalakshmi Bharyam rakshet Bhairavi
Margam Kshemakari rakshet Vijaya Sarvatah sthita

महालक्ष्मी मेरे पुत्रों की रक्षा करें। भैरवी पत्नी की रक्षा करें और क्षेमकरी यात्रा मार्ग की रक्षा करें।

Verse 37
रक्षाहीनं तु यत्स्थानं वर्जितं कवचेन तु ।
तत्सर्वं रक्ष मे देवि जयन्ती पापनाशिनी ॥ ३७ ॥
Rakshaheenam tu yat sthanam Varjitam Kavachena tu
Tat sarvam rakshe me Devi Jayanti Papnashini

हे देवी जयन्ती, जो स्थान इस कवच में छूट गया हो उसकी भी रक्षा करें।

Verse 38
पदमेकं न गच्छेत्तु यदीच्छेच्छुभमात्मनः ।
कवचेनावृतो नित्यं यत्र यत्राधिगच्छति ॥ ३८ ॥
Padamekam na gacchet tu Yadi icchet Shubham atmanah
Kavachena avrito nityam Yatra yatra adhigacchati

जो व्यक्ति अपने कल्याण की इच्छा करता है, उसे इस कवच के साथ ही यात्रा करनी चाहिए।

Verse 39
तत्र तत्रार्थलाभश्च विजयः सार्वकामिकः ।
यं यं कामयते कामं तं तं प्राप्नोति निश्चितम् ॥ ३९ ॥
Tatra tatra arthalabhash cha Vijayah Sarvakamikah
Yam yam kamayate kamam Tam tam prapnoti nishchitam

जहाँ भी वह जाता है, उसे सफलता और इच्छित फल प्राप्त होता है।

Verse 40
परमैश्वर्यमतुलं प्राप्स्यते भूतले पुमान् ।
निर्भयो जायते मर्त्यः संग्रामेष्वपराजितः ॥ ४० ॥
Param aishvaryam atulam Prapsyate Bhutale Puman
Nirbhayo jayate Martya Sangrameshu Aparajitah

इस कवच के प्रभाव से मनुष्य महान ऐश्वर्य प्राप्त करता है और युद्ध या संकट में निर्भय रहता है।

Verse 41
त्रैलोक्ये तु भवेत्पूज्यः कवचेनावृतः पुमान् ।
इदं तु देव्याः कवचं देवानामपि दुर्लभम् ॥ ४१ ॥
Trailokye tu bhavet pujyah Kavachena avritah puman
Idam tu Devyah Kavacham Devanam api durlabham

इस कवच से युक्त मनुष्य तीनों लोकों में पूजनीय बनता है। यह कवच देवताओं के लिए भी दुर्लभ है।

Verse 42
यः पठेत्प्रयतो नित्यं त्रिसन्ध्यं श्रद्धयान्वितः ।
दैवी कला भवेत्तस्य त्रैलोक्येऽपराजितः ॥ ४२ ॥
Yah pathet prayato nityam Trisandhyam Shraddhayanvitah
Daivi kala bhavet tasya Trailokye Aparajitah

जो श्रद्धा से प्रतिदिन इसका पाठ करता है, वह तीनों लोकों में अपराजित रहता है।

Verse 43
जीवेद्वर्षशतं साग्रमपमृत्युविवर्जितः ।
नश्यन्ति व्याधयः सर्वे लूताविस्फोटकादयः ॥ ४३ ॥
Jived varsha shatam sagram Apamrityu vivarjitah
Nashyanti vyadhayah sarve Luta visphotakadayah

ऐसा व्यक्ति दीर्घायु होता है और अनेक रोगों से मुक्त रहता है।

Verse 44
स्थावरं जङ्गमं वापि कृत्रिमं चापि यद्विषम् ।
आभिचाराणि सर्वाणि मन्त्रयन्त्राणि भूतले ॥ ४४ ॥
Sthavaram jangamam vapi Kritrimam chapi yad visham
Abhicharani sarvani Mantra yantrani bhutale

स्थावर या जंगम विष तथा तांत्रिक बाधाएँ इस कवच के प्रभाव से नष्ट हो जाती हैं।

Verse 45
भूचराः खेचराश्चैव जलजाश्चोपदेशिकाः ।
सहजाः कुलजा मालाः शाकिनी डाकिनी तथा ॥ ४५ ॥
Bhucharah khecharash chaiva Jalajash chopadeshikah
Sahajah kulaja mala Shakini Dakini tatha

भूत, प्रेत, डाकिनी और अन्य दुष्ट शक्तियाँ इस कवच से दूर रहती हैं।

Verse 46
अन्तरिक्षचरा घोरा डाकिन्यश्च महाबलाः ।
ग्रहभूतपिशाचाश्च यक्षगन्धर्वराक्षसाः ॥ ४६ ॥
Antariksha chara ghora Dakinya cha mahabalah
Graha bhuta pishachash cha Yaksha gandharva rakshasah

आकाश में विचरण करने वाली शक्तियाँ और अन्य अदृश्य बाधाएँ भी दूर हो जाती हैं।

Verse 47
ब्रह्मराक्षसवेतालाः कूष्माण्डा भैरवादयः ।
नश्यन्ति दर्शनात्तस्य कवचे हृदि संस्थिते ॥ ४७ ॥
Brahmarakshasa vetalah Kushmanda Bhairavadayah
Nashyanti darshanat tasya Kavache hridi samsthite

जब यह कवच हृदय में स्थापित होता है तो दुष्ट शक्तियाँ भी नष्ट हो जाती हैं।

Verse 48
मानोन्नतिर्भवेद्राज्ञस्तेजोवृद्धिकरं परम् ।
यशसा वर्धते सोऽपि कीर्तिमण्डितभूतले ॥ ४८ ॥
Manonnatir bhaved rajnah Tejo vriddhikarum param
Yashasa vardhate so api Kirtimandita bhutale

यह कवच व्यक्ति की प्रतिष्ठा, तेज और यश को बढ़ाता है।

Verse 49
जपेत्सप्तशतीं चण्डीं कृत्वा तु कवचं पुरा ।
यावद्भूमण्डलं धत्ते सशैलवनकाननम् ॥ ४९ ॥
Japet Saptashatim Chandim Kritva tu Kavacham pura
Yavad bhumandalam dhatte Sashaila vana kananam

कवच का पाठ करके फिर सप्तशती का जप करना अत्यंत शुभ माना गया है।

Verse 50
तावत्तिष्ठति मेदिन्यां संततिः पुत्रपौत्रिकी ।
देहान्ते परमं स्थानं यत्सुरैरपि दुर्लभम् ॥ ५० ॥
Tavat tishthati medinyam Santatih putra pautriki
Dehante paramam sthanam Yat surairapi durlabham

ऐसा करने से परिवार की उन्नति होती है और अंत में दिव्य लोक की प्राप्ति होती है।

Durga-Beej-Mantra-meaning

The Spiritual Meaning of Devi Kavach

Beyond the literal meaning of protection, the deeper message of the Devi Kavach is symbolic.

Each verse describes the Divine Mother protecting a different part of the body, direction, or aspect of life.

Spiritually, this reminds devotees that divine consciousness can guide and protect the mind, senses, actions, and emotions when one lives with faith and awareness.

The hymn encourages the devotee to feel surrounded by the compassionate presence of the Divine Mother.

For many practitioners, the Kavach becomes not only a protective prayer but also a reminder of inner strength and spiritual surrender.

Why Devotees Chant Devi Kavach

Many devotees feel that chanting the Devi Kavach brings courage and inner calmness.

The hymn describes the Divine Mother protecting every part of the body and every direction of life.

Because of this imagery, devotees often experience the prayer as a reminder that the compassionate energy of Maa Durga surrounds those who walk the path of devotion.

For many people, chanting the Kavach is not about fear or protection from enemies.

It is more about remembering that the Divine Mother is always present as a guiding and protecting force.

This awareness often brings confidence, emotional stability, and deeper faith during difficult moments.

Sacred-Story-of-Durga-and-Mahishasura

When to Chant Devi Kavach

Many devotees like to chant the Devi Kavach during Navratri, when the worship of the Divine Mother becomes especially prominent.

It is also commonly recited before reading the Durga Saptashati, as it is traditionally considered a preparatory hymn that invokes the blessings and protection of Maa Durga.

Apart from festivals, some people include the Kavach in their daily morning prayers or during quiet meditation time.

There is no strict rule about timing. What matters most is devotion and sincerity rather than following a fixed schedule.

How to Chant Devi Kavach

Chanting the Devi Kavach can be a peaceful and simple spiritual practice.

Sit comfortably in a quiet place where your mind can remain calm. Many devotees like to light a diya or incense before beginning, as it creates a sacred atmosphere for prayer.

Take a few gentle breaths and bring your attention to Maa Durga. Chant the verses slowly and clearly.

If pronunciation feels difficult at first, reading with devotion or listening once and chanting along can also help.

What matters most is the feeling of connection with the Divine Mother.

Durga-Aarti

Benefits Felt by Devotees

Devotees often share that regular chanting of the Devi Kavach brings emotional strength and inner peace.

The prayer can calm the mind, reduce fear, and create a feeling of spiritual protection.

Over time, this practice may deepen devotion and increase trust in divine guidance.

Many people feel that it helps them remain steady during challenging situations and encourages a more positive and focused outlook on life.

Suggested Reading

If you are exploring Devi Kavach and the deeper meaning of Durga Saptashati, these related articles may help you understand the spiritual tradition of Maa Durga worship.

What Is Durga Saptashati? Meaning, Story and Why It Is Read in Navratri
https://thesanatantales.com/durga-saptashati-meaning-navratri/

Navarna Mantra Meaning, Benefits, Chanting Rules and How to Chant
https://thesanatantales.com/navarna-mantra/

Siddha Kunjika Stotram Meaning
https://thesanatantales.com/siddha-kunjika-stotram/

Final Thought

Even chanting a few lines of the Devi Kavach with sincerity can bring calmness and strength to the heart.

The prayer reminds us that the compassionate presence of the Divine Mother always surrounds those who remember her with faith.

May Maa Durga bless your life with courage, protection, and inner peace.

Jai Maa Durga

FAQs

What is Devi Kavach?

Devi Kavach is a sacred hymn from the Durga Saptashati (Devi Mahatmyam) that describes the Divine Mother protecting every part of the body and all directions of life.

Traditionally, Devi Kavach is chanted before reading Durga Saptashati to invoke the protection and blessings of Maa Durga before beginning the main scripture.

Yes. Beginners can chant Devi Kavach with devotion. Even reading slowly with understanding is considered beneficial.

Many devotees chant it during Navratri, before Durga Saptashati, or as part of daily morning prayers, but there is no strict rule about timing.

Some devotees read it once daily, while others chant it before Durga Saptashati. The focus is devotion rather than a fixed number.

Devotees believe that chanting Devi Kavach brings mental strength, peace, and a feeling of divine protection through the blessings of Maa Durga.

Yes. Devi Kavach is one of the preparatory hymns associated with Durga Saptashati, along with Argala Stotram and Keelakam.

Leave a Comment

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Scroll to Top